Příjem
See all postsThu May 31, 2018 11:36 pm
Diana Nygård„You need to be happy to live. I'm not.“
jméno:
Diana Nygård
přezdívka:
Luna
věk:
24
pohlaví:
Žena
krevní skupina:
AB-
datum narození:
02 / 03 / 1994
místo původu:
Reine, Nórsko
rodová linie:
Rex Deus
významný předek:
-
přirozený talent:
Magie
vrozená schopnost:
-
jméno:
Diana Nygård
přezdívka:
Luna
věk:
24
pohlaví:
Žena
krevní skupina:
AB-
datum narození:
02 / 03 / 1994
místo původu:
Reine, Nórsko
rodová linie:
Rex Deus
významný předek:
-
přirozený talent:
Magie
vrozená schopnost:
-
• obecné informace •
Stručný popis
Diana. Mladé žieňa, ktoré vás na prvý pohľad ničím nezaujme. Je obyčajná, až príliš, aby pútala pozornosť. Ktokoľvek, okolo koho sa mihne, jej nevenuje jediný pohľad, pretože je skrátka neviditeľná. Nie doslova, samozrejme. Je to len akási schopnosť chovať sa nenápadne - ak by ste ju pozvali niekam von na kávu a čakali v kaviarni, na ktorej ste sa dohodli, pričom by ste si čas krátili sledovaním noviniek na sociálnych sietiach, pravdepodobne by ste si ani nevšimli, že už nejakých tých pár minút sedí pred vami. S už objednanou kávou. Diana sa skrátka nevnucuje a na prvý pohľad pôsobí ako milý, no uzavretý človek. Máte pocit, že kedykoľvek sa spýtate na niečo osobnejšie, vrazíte priamo do jednej z jej osobných bariér, ktoré vy, ako cudzia osoba, nemáte možnosť zlomiť. Diana však nie je taká utiahnutá, hoc nenávidí byť stredobodom pozornosti. V správnej spoločnosti, čo vy iste nie ste, je otvorená, vysmiata a srší z nej akási charizma, ktorá vás priťahuje ako magnet, no kedykoľvek sa priveľmi priblížite, dostanete opäť čelovku od jednej z jej osobných bariér. Ak sa zapozeráte do jej očí, všimnete si ohníčky. Energiu. To vás utvrdí v tom, že nie je utiahnutá ani tichá. Je len slušná a v spoločnosti, ktorá si vyžaduje prísne dodržiavanie etikety, sa vie prispôsobiť. A jej úsmev či ohnivo červená hriva? Hotová víla. Pri prvom stretnutí vám pripadá na jednu stranu ako veľmi slušná osôbka zahalená rúchom tajomstva, no na druhú stranu viete, alebo skôr cítite, že sa v nej skrýva divožienka. Viete, že je iná, akýsi neskrotiteľný element. Nie, nie. Žiaden dvojzmysel, vy úchyláci. Jej prítomnosť vo vás vyvoláva otázky, cítite túžbu stále sa pýtať, ale viete, že nepochodíte. Čo skrýva vo svojom vnútri? Prečo pôsobí tak utiahnuto? Prečo sa stráni ľudí (česť výnimkám)? A mnoho ďalších. I napriek tomu, že si je vedomá, že vás to ubíja, tvrdohlavo zotrváva vo svojej hre. Je komplikovaná? Možno. Pýtate sa prečo? Zbytočne.
Sen & Cíle
Viete, Diana kedysi mala veľmi veľa cieľov. Zbytočných, absurdných. Predstavovala si, že jedného dňa bude modelkou, vydá sa za Princa Harryho, bude bohatá, úspešná, krásna po tisícke plastických operácií, pretože nenávidela každú jednu časť svojho tela. Túžila po Ferrari, veľkej manželskej posteli, tej najkvalitnejšej kaderníckej starostlivosti. A dnes? Dnes jej jediným cieľom je prežiť. Prežiť túto hlúpu dobu, systém, plný klamstiev, faloše a ilúzií, dobu, kde nie je voľná. Kde je úplne sama, odkázaná len na samú seba. Privyrábanie si, vyžitie, vedenie občasného sociálneho života, alebo aspoň jeho náznaku, pretože to, čo ona považuje za sociálny život, je naozaj sociálne založeným osobám tak akurát na smiech. Alebo na plač. Diana okrem tohto jediného však nemá žiadne ďalšie predstavy. Sny. Možno nebyť sama. Možno zaloviť v nejakej Knihe čiernej mágie za pár babiek z pochybného obchodu, kde zavítajú traja čudáci za mesiac, a nájsť kúzlo, ktoré vráti jej rodičov späť. Nie, nemyslite si, že ja natoľko hlúpa, aby to skúsila, no ak by to bolo skutočne možné, ako v nejakom trápnom americkom filme, okamžite by sa takejto príležitosti chytila.
Fobie, Choroby & Zranění
Neexistuje človek, ktorý by sa nebál. Nemyslím tým teraz tie najrozšírenejšie fóbie založené čisto na vonkajších faktoroch, ktorým je možné ľahko sa vyhnúť, ako napríklad arachnofóbia. Dnes má strach z pavúkov každý druhý hlupák, pretože nevie nájsť krásu aj v niečom "škaredom". Ale to je nepodstatné. Dianin strach bolo vždy práve to, že ostane sama a opustená, že tu nebude nik, kto by ju mohol podporiť. Možno preto sa ako mladšia chovala ako rozmaznaný spratok, čo by bolo logické. Nechcem sa tu baviť ale o tom, čo bolo dôvodom chovania, ktoré už dávno pochovala. Faktom je, že momentálne v tom Diana žije. Žije vo svojom najväčšom strachu, pretože ostala sama, aj napriek tomu, že nejakých tých pár kamarátov sa nájde. Ale povedzte, ako vám môžu kamaráti, ktorých vidíte sotva prátkrát do mesiaca, nahradiť rodičovskú pozornosť a lásku? Alebo partnerskú. Z Dianin úst neraz vypadla veta, ktorá by vás možno zarazila, a tou je, že ak by si mala vybrať medzi samotou a smrťou, vyberie si smrť, pretože život plný samoty je pre ňu len holým utrpením. A to sa stalo neželanou skutočnosťou, s ktorou sa musela vnútorne vyrovnať, aby mohla fungovať, niesť odkaz svojich predkov ďalej, pretože je fakticky jedináčik, a hlavne splniť mamin sen - mať vnúčatá. Diana inak nie je bojazlivá, avšak neobľubuje horrory či neprirodzene vyzerajúce osoby - väčšinou nejakým spôsobom postihnutí či obete ťažkých nehôd, ktoré danú osobu viditeľne poznačili, teda viedli k nejakým telesným deformáciám. Nie je to tak, že by ich DIana odsudzovala, len pri pohľade na nich jej prebehne po chrbte mráz, cíti sa nepríjemne, v horších prípadoch sa objavuje aj zvýšený tep či dýchavičnosť.
Ak prejdeme na tému chorôb, Diana nie je ťažko chorá, ale má poniekiaľ, aj napriek tomu, kde žila, slabšiu imunitu, preto je u nej častý výskyt bežných ochorení ako nádcha, zvýšená teplota, sem tam, najmä v zimných obdobiach, aj chrípka.
Diana. Mladé žieňa, ktoré vás na prvý pohľad ničím nezaujme. Je obyčajná, až príliš, aby pútala pozornosť. Ktokoľvek, okolo koho sa mihne, jej nevenuje jediný pohľad, pretože je skrátka neviditeľná. Nie doslova, samozrejme. Je to len akási schopnosť chovať sa nenápadne - ak by ste ju pozvali niekam von na kávu a čakali v kaviarni, na ktorej ste sa dohodli, pričom by ste si čas krátili sledovaním noviniek na sociálnych sietiach, pravdepodobne by ste si ani nevšimli, že už nejakých tých pár minút sedí pred vami. S už objednanou kávou. Diana sa skrátka nevnucuje a na prvý pohľad pôsobí ako milý, no uzavretý človek. Máte pocit, že kedykoľvek sa spýtate na niečo osobnejšie, vrazíte priamo do jednej z jej osobných bariér, ktoré vy, ako cudzia osoba, nemáte možnosť zlomiť. Diana však nie je taká utiahnutá, hoc nenávidí byť stredobodom pozornosti. V správnej spoločnosti, čo vy iste nie ste, je otvorená, vysmiata a srší z nej akási charizma, ktorá vás priťahuje ako magnet, no kedykoľvek sa priveľmi priblížite, dostanete opäť čelovku od jednej z jej osobných bariér. Ak sa zapozeráte do jej očí, všimnete si ohníčky. Energiu. To vás utvrdí v tom, že nie je utiahnutá ani tichá. Je len slušná a v spoločnosti, ktorá si vyžaduje prísne dodržiavanie etikety, sa vie prispôsobiť. A jej úsmev či ohnivo červená hriva? Hotová víla. Pri prvom stretnutí vám pripadá na jednu stranu ako veľmi slušná osôbka zahalená rúchom tajomstva, no na druhú stranu viete, alebo skôr cítite, že sa v nej skrýva divožienka. Viete, že je iná, akýsi neskrotiteľný element. Nie, nie. Žiaden dvojzmysel, vy úchyláci. Jej prítomnosť vo vás vyvoláva otázky, cítite túžbu stále sa pýtať, ale viete, že nepochodíte. Čo skrýva vo svojom vnútri? Prečo pôsobí tak utiahnuto? Prečo sa stráni ľudí (česť výnimkám)? A mnoho ďalších. I napriek tomu, že si je vedomá, že vás to ubíja, tvrdohlavo zotrváva vo svojej hre. Je komplikovaná? Možno. Pýtate sa prečo? Zbytočne.
Sen & Cíle
Viete, Diana kedysi mala veľmi veľa cieľov. Zbytočných, absurdných. Predstavovala si, že jedného dňa bude modelkou, vydá sa za Princa Harryho, bude bohatá, úspešná, krásna po tisícke plastických operácií, pretože nenávidela každú jednu časť svojho tela. Túžila po Ferrari, veľkej manželskej posteli, tej najkvalitnejšej kaderníckej starostlivosti. A dnes? Dnes jej jediným cieľom je prežiť. Prežiť túto hlúpu dobu, systém, plný klamstiev, faloše a ilúzií, dobu, kde nie je voľná. Kde je úplne sama, odkázaná len na samú seba. Privyrábanie si, vyžitie, vedenie občasného sociálneho života, alebo aspoň jeho náznaku, pretože to, čo ona považuje za sociálny život, je naozaj sociálne založeným osobám tak akurát na smiech. Alebo na plač. Diana okrem tohto jediného však nemá žiadne ďalšie predstavy. Sny. Možno nebyť sama. Možno zaloviť v nejakej Knihe čiernej mágie za pár babiek z pochybného obchodu, kde zavítajú traja čudáci za mesiac, a nájsť kúzlo, ktoré vráti jej rodičov späť. Nie, nemyslite si, že ja natoľko hlúpa, aby to skúsila, no ak by to bolo skutočne možné, ako v nejakom trápnom americkom filme, okamžite by sa takejto príležitosti chytila.
Fobie, Choroby & Zranění
Neexistuje človek, ktorý by sa nebál. Nemyslím tým teraz tie najrozšírenejšie fóbie založené čisto na vonkajších faktoroch, ktorým je možné ľahko sa vyhnúť, ako napríklad arachnofóbia. Dnes má strach z pavúkov každý druhý hlupák, pretože nevie nájsť krásu aj v niečom "škaredom". Ale to je nepodstatné. Dianin strach bolo vždy práve to, že ostane sama a opustená, že tu nebude nik, kto by ju mohol podporiť. Možno preto sa ako mladšia chovala ako rozmaznaný spratok, čo by bolo logické. Nechcem sa tu baviť ale o tom, čo bolo dôvodom chovania, ktoré už dávno pochovala. Faktom je, že momentálne v tom Diana žije. Žije vo svojom najväčšom strachu, pretože ostala sama, aj napriek tomu, že nejakých tých pár kamarátov sa nájde. Ale povedzte, ako vám môžu kamaráti, ktorých vidíte sotva prátkrát do mesiaca, nahradiť rodičovskú pozornosť a lásku? Alebo partnerskú. Z Dianin úst neraz vypadla veta, ktorá by vás možno zarazila, a tou je, že ak by si mala vybrať medzi samotou a smrťou, vyberie si smrť, pretože život plný samoty je pre ňu len holým utrpením. A to sa stalo neželanou skutočnosťou, s ktorou sa musela vnútorne vyrovnať, aby mohla fungovať, niesť odkaz svojich predkov ďalej, pretože je fakticky jedináčik, a hlavne splniť mamin sen - mať vnúčatá. Diana inak nie je bojazlivá, avšak neobľubuje horrory či neprirodzene vyzerajúce osoby - väčšinou nejakým spôsobom postihnutí či obete ťažkých nehôd, ktoré danú osobu viditeľne poznačili, teda viedli k nejakým telesným deformáciám. Nie je to tak, že by ich DIana odsudzovala, len pri pohľade na nich jej prebehne po chrbte mráz, cíti sa nepríjemne, v horších prípadoch sa objavuje aj zvýšený tep či dýchavičnosť.
Ak prejdeme na tému chorôb, Diana nie je ťažko chorá, ale má poniekiaľ, aj napriek tomu, kde žila, slabšiu imunitu, preto je u nej častý výskyt bežných ochorení ako nádcha, zvýšená teplota, sem tam, najmä v zimných obdobiach, aj chrípka.
• vzhled & charakter •
Vzhled
Prvá informácia, ktorá by vás o výzore Diany prekvapila, je to, že vyzerá omnoho mladšie, než v skutočnosti má. Na tomto svete straší už dvadsaťštyri rokov, a predsa, priemerný výsledok typov jej veku sa pohybuje okolo nejakých tých sedemnástich rokov. Sedem rokov rozdiel. Závidite? Nemáte čo. Aj keď sa zdá, že to robí zámerne, Diana nepoužíva žiaden makeup, a aby toho nebolo málo, patrí k ľuďom menšieho vzrastu, to jest 167 centimetrov. Záhradný trpaslík? Nie. Nazýva sa prerasteným hobbitom. Za jej primladý vzľad môže isto aj akási detskosť. Popri dospelej vážnosti zahliadnete v jej machových očiach aj detské ohníčky, vzpurnosť, naivitu. Mätie to ľudí, ktorí ju nepoznajú, pretože sa nevedia rozhodnúť, či je skutočne dospelá alebo ešte len tínedžer. Istá časť im tvrdí, že je skutočne dospelá, ale potom sa ozve tá druhá a ilúzia o jej istej dospelosti sa rozpadne. Diana nie je skrátka ako iné ženy v jej veku. Nehrá sa na dôležitú, nepotrebuje si niečo dokazovať a nestará sa do života iných. Medzi výraznejšie črty jej výzoru sú jednoznačne roky pestované ohnivé vlasy, na ktoré je pyšná a stará sa o ne ako o svoje vlastné deti, pretože jej prinášajú aspoň drobné potešenie a rozptýlenie v momentoch, keď potrebuje zastaviť prúd nepríjemných myšlienok a nálad. I napriek svojej hustote sú veľmi jemné a hebké. Jej symetrickej tvári okrem výrazných machových oči dominujú plné pery, ktoré sa neraz vo vhodných situáciách roztiahnu do milého úsmevu, odhaľujúc tak jamky na líciach, či pehy, ktoré len zvýšujú úroveň Dianinej roztomilosti, . Narozdiel od iných žien si dáva záležať na prirodzenosti, čo je súčasťou aj jej názorov týkajúcich sa tohto sveta, preto z nej vyžaruje silná charizma, pôsobí ako lesná víla alebo teda vo všeobecnosti ako nevinné a čisté stvorenie. Diana pociťuje odpor k akémukoľvek odhaľujúcemu typu oblečenia - kraťasy nad zadok, výstrihy po pupok, sukne kratšie než opasok. Ak ste ju pozvali na rande a predstavujete si prekvapenie v podobe sexy latexových minišiat, budete veľmi sklamaní, pretože sama preferuje klasické voľné tričká s logami kapiel, nohavice, ktoré skutočne viac zakrývajú než odkrývajú, pletené pulóvre či ponožky, hrubé svetre, vetrovky, ktoré aj plnia svoju zohrievaciu činnosť, nejaké tie kanady, botasky. Všetko vo fádnych, nevýrazných farbách - najmä čierna, sivá, tmavozelená, hnedá...čo sa jej aktuálne hodí. Ranná príprava oblečenia vyzerá asi tak, že strčí ruku do skrine a bez toho, aby sa vôbec pozrela, čo vybrala, oblečie sa do toho a viac to nerieši. Nejaké šaty, sukne či sexy spodné prádlo by ste hľadali len darmo.
Povaha & Vlastnosti
Diana je komplikovaná osobnosť. Raz sa chová tak, inokedy zase reaguje úplne inak, než očakávate, no všetky tieto stránky spája jedna vec - je uzavretá. Aspoň v spoločnosti cudzích ľudí, ktorým spravidla nedôveruje. A nie len to. Nerada o sebe rozpráva, najmä o svojom živote, nie je tam nič, čo by iní museli vedieť. Netúži sa nikomu vyplakávať na ramene a lízať si rany, ktoré jej život nadelil. Tak ako každému jednému z nás. S určitými faktami sa naučila žiť, nechce sa k tomu vraciať, aj keď spomienky prichádzajú samé, nie len v jej bdelom stave, ale tak isto aj v snoch. Nejde o nočné mory, ale akési útržky spomienok z detstva, dospievania, a hoc to všetko považuje za uzavreté, uvedomuje si, že sú to len akési prázdne slová a sľuby voči jej samej, pretože cíti až v kostiach, že to nikdy uzavretá kapitola jej života nebude. Napriek faktu, že to Diana od určitého momentu nemá jednoduché a aktuálne "pohodlie" sa drží doslova na vlásku, je vlastne usmievavou a milou osobou, hoc veľa informácií o sebe pred vonkajším svetom skrýva a vyvoláva tak okolo seba akúsi mysterióznu atmosféru. Istým americkým turistom raz s výraznou dávkou sarkazmu tvrdila, že je najnovší prototyp syntetického človeka, ktorého vyvinuli len týždeň dozadu a teraz ho testujú. Možno mi neveríte, ale oni to zožrali aj s navijákom. Aký to má vôbec význam? Prečo to spomínam? Viete, Diana vníma aktuálny stav sveta a jeho systému veľmi, veľmi negatívne. Vidí cez lži, ilúzie, číta literatúru, ktorá nie je v súlade s oficiálnymi informáciami. Tieto poznatky si však necháva pre seba, ako súčasť svojho názoru, o ktorom nikto nemá ani potuchy, pretože, ako som už spomínala, je veľmi uzavretá a necíti akúkoľvek potrebu sa niekomu zdôverovať. Je to správne? Z pohľadu psychológa by ste tvrdili, že je hlúpa, keď sa za každú cenu drží zásady nevyzerať ako slaboch a zbabelec, keď klame samú seba a preceňuje svoju silu. Napriek tomu funguje, pracuje, stretáva sa so svojim blízkym kruhom vyvolených a prežíva. Kým sa však usmieva a z očí jej srší akási eufória, niekde hlboko vo svojom vnútri cíti, že nič nie je v poriadku, prázdnota ju rozožiera zvnútra, pohlcuje čokoľvek pozitívne. Preto to, čo vy ako človek, ktorý Dianu nepozná, vidíte a považujete za stálu súčasť jej charakteru, ktorý podľa vášho skromného názoru nie je poznačený žiadnou tragédiou, je vlastne len dočasná fraška. Potemnelé myšlienky, ktoré pravidelne napádajú jej myseľ, sa snaží potlačiť rôznymi činnosťami, či už hudbou, literatúrou, písaním poézie či počítačovou hrou.
Pôsobí to na vás priveľmi depresívne? Možno, ale osobne je Diana veľmi príjemná spoločníčka, spočiatku mierne utiahnutá a tichšia, ale to sa časom zvykne meniť. Nadchne sa pre každú maličkosť, rozosmeje ju každá hlúposť, reaguje na každú otázku, rada vedie dlhé diskusie a filozofuje. Vo svojej podstate je veselá a živá, aj keď rozorvaná a unavená. K tým, ktorí si to zaslúžia, je slušná i milá, a tí, ktorí toľké šťastie nemajú...no, všetci vieme, ako to býva. Nas*atá ženská je ešte horšia než vládca samotných pekiel.
Koníčky
Diana je umelecká osobnosť. Venuje sa činnostiam, ktoré sú prepojené s jej milovaným umením. V podstate ide o dve odvetvia a to hudba a literatúra. Venuje sa teda písaniu poézie, poviedok či noviel, ale tak isto hraniu na hudobné nástroje, a to klavír a gitara, akustická i elektrická. K tomu by sme mohli zaradiť aj spev. Aby toho nebolo málo, literatúre sa nie len venuje, ale logicky aj číta, ide o jej veľkú vášeň. Nie vždy ide o knihy odborného typu, častokrát sú to len nejaké romantickohistorické romány, pretože Diana ako umelecká duša je veľká romantička a veľká dávka naivity v tomto ohľade ju núti veriť, že jedného dňa stretne svojho princa na bielom koni. Alebo aj nie, keďže ju vidieť na verejnosti voľne sa pohybovať len zriedkavo, aj to s nosom zavŕtaným do knihy, mobilného zariadenia, letáku. Do čohokoľvek, čo jej príde poniekiaľ zaujímavejšie než dianie okolo jej samotnej. Ako keby mala okolo seba vytvorenú bublinu, cez ktorú prenikajú len akési matné zvuky spoza jej stien, ale to ju absolútne netankuje. Medzi jej koníčky by sa mohla počítať aj starostlivosť o mačku menom Hel, či dokonca turistika. Keďže sa Diana narodila v severskej krajine, ktorej charakteristickým znakom je práve všadeprítomná panenská príroda, má k nej špecifický vzťah a pravidelne cíti potrebu prejsť sa po lese, horách, nechávať matku prírodu nasávať jej negatívnu energiu a dovoliť jej tak prestať myslieť na každodenné problémy či nepríjemné spomienky. Inak nie je veľmi športovo založená, párkrát do mesiaca si zabehá, ale to je, čo sa týka jej športovej aktivity, všetko. Cvičeniu, ako aj fitkám či telocvičniam, sa vyhýba ako čert krížu. Je to tak lepšie. Nikto predsa nemusí vedieť, že v tomto smere je úplne neschopná.
Prvá informácia, ktorá by vás o výzore Diany prekvapila, je to, že vyzerá omnoho mladšie, než v skutočnosti má. Na tomto svete straší už dvadsaťštyri rokov, a predsa, priemerný výsledok typov jej veku sa pohybuje okolo nejakých tých sedemnástich rokov. Sedem rokov rozdiel. Závidite? Nemáte čo. Aj keď sa zdá, že to robí zámerne, Diana nepoužíva žiaden makeup, a aby toho nebolo málo, patrí k ľuďom menšieho vzrastu, to jest 167 centimetrov. Záhradný trpaslík? Nie. Nazýva sa prerasteným hobbitom. Za jej primladý vzľad môže isto aj akási detskosť. Popri dospelej vážnosti zahliadnete v jej machových očiach aj detské ohníčky, vzpurnosť, naivitu. Mätie to ľudí, ktorí ju nepoznajú, pretože sa nevedia rozhodnúť, či je skutočne dospelá alebo ešte len tínedžer. Istá časť im tvrdí, že je skutočne dospelá, ale potom sa ozve tá druhá a ilúzia o jej istej dospelosti sa rozpadne. Diana nie je skrátka ako iné ženy v jej veku. Nehrá sa na dôležitú, nepotrebuje si niečo dokazovať a nestará sa do života iných. Medzi výraznejšie črty jej výzoru sú jednoznačne roky pestované ohnivé vlasy, na ktoré je pyšná a stará sa o ne ako o svoje vlastné deti, pretože jej prinášajú aspoň drobné potešenie a rozptýlenie v momentoch, keď potrebuje zastaviť prúd nepríjemných myšlienok a nálad. I napriek svojej hustote sú veľmi jemné a hebké. Jej symetrickej tvári okrem výrazných machových oči dominujú plné pery, ktoré sa neraz vo vhodných situáciách roztiahnu do milého úsmevu, odhaľujúc tak jamky na líciach, či pehy, ktoré len zvýšujú úroveň Dianinej roztomilosti, . Narozdiel od iných žien si dáva záležať na prirodzenosti, čo je súčasťou aj jej názorov týkajúcich sa tohto sveta, preto z nej vyžaruje silná charizma, pôsobí ako lesná víla alebo teda vo všeobecnosti ako nevinné a čisté stvorenie. Diana pociťuje odpor k akémukoľvek odhaľujúcemu typu oblečenia - kraťasy nad zadok, výstrihy po pupok, sukne kratšie než opasok. Ak ste ju pozvali na rande a predstavujete si prekvapenie v podobe sexy latexových minišiat, budete veľmi sklamaní, pretože sama preferuje klasické voľné tričká s logami kapiel, nohavice, ktoré skutočne viac zakrývajú než odkrývajú, pletené pulóvre či ponožky, hrubé svetre, vetrovky, ktoré aj plnia svoju zohrievaciu činnosť, nejaké tie kanady, botasky. Všetko vo fádnych, nevýrazných farbách - najmä čierna, sivá, tmavozelená, hnedá...čo sa jej aktuálne hodí. Ranná príprava oblečenia vyzerá asi tak, že strčí ruku do skrine a bez toho, aby sa vôbec pozrela, čo vybrala, oblečie sa do toho a viac to nerieši. Nejaké šaty, sukne či sexy spodné prádlo by ste hľadali len darmo.
Povaha & Vlastnosti
Diana je komplikovaná osobnosť. Raz sa chová tak, inokedy zase reaguje úplne inak, než očakávate, no všetky tieto stránky spája jedna vec - je uzavretá. Aspoň v spoločnosti cudzích ľudí, ktorým spravidla nedôveruje. A nie len to. Nerada o sebe rozpráva, najmä o svojom živote, nie je tam nič, čo by iní museli vedieť. Netúži sa nikomu vyplakávať na ramene a lízať si rany, ktoré jej život nadelil. Tak ako každému jednému z nás. S určitými faktami sa naučila žiť, nechce sa k tomu vraciať, aj keď spomienky prichádzajú samé, nie len v jej bdelom stave, ale tak isto aj v snoch. Nejde o nočné mory, ale akési útržky spomienok z detstva, dospievania, a hoc to všetko považuje za uzavreté, uvedomuje si, že sú to len akési prázdne slová a sľuby voči jej samej, pretože cíti až v kostiach, že to nikdy uzavretá kapitola jej života nebude. Napriek faktu, že to Diana od určitého momentu nemá jednoduché a aktuálne "pohodlie" sa drží doslova na vlásku, je vlastne usmievavou a milou osobou, hoc veľa informácií o sebe pred vonkajším svetom skrýva a vyvoláva tak okolo seba akúsi mysterióznu atmosféru. Istým americkým turistom raz s výraznou dávkou sarkazmu tvrdila, že je najnovší prototyp syntetického človeka, ktorého vyvinuli len týždeň dozadu a teraz ho testujú. Možno mi neveríte, ale oni to zožrali aj s navijákom. Aký to má vôbec význam? Prečo to spomínam? Viete, Diana vníma aktuálny stav sveta a jeho systému veľmi, veľmi negatívne. Vidí cez lži, ilúzie, číta literatúru, ktorá nie je v súlade s oficiálnymi informáciami. Tieto poznatky si však necháva pre seba, ako súčasť svojho názoru, o ktorom nikto nemá ani potuchy, pretože, ako som už spomínala, je veľmi uzavretá a necíti akúkoľvek potrebu sa niekomu zdôverovať. Je to správne? Z pohľadu psychológa by ste tvrdili, že je hlúpa, keď sa za každú cenu drží zásady nevyzerať ako slaboch a zbabelec, keď klame samú seba a preceňuje svoju silu. Napriek tomu funguje, pracuje, stretáva sa so svojim blízkym kruhom vyvolených a prežíva. Kým sa však usmieva a z očí jej srší akási eufória, niekde hlboko vo svojom vnútri cíti, že nič nie je v poriadku, prázdnota ju rozožiera zvnútra, pohlcuje čokoľvek pozitívne. Preto to, čo vy ako človek, ktorý Dianu nepozná, vidíte a považujete za stálu súčasť jej charakteru, ktorý podľa vášho skromného názoru nie je poznačený žiadnou tragédiou, je vlastne len dočasná fraška. Potemnelé myšlienky, ktoré pravidelne napádajú jej myseľ, sa snaží potlačiť rôznymi činnosťami, či už hudbou, literatúrou, písaním poézie či počítačovou hrou.
Pôsobí to na vás priveľmi depresívne? Možno, ale osobne je Diana veľmi príjemná spoločníčka, spočiatku mierne utiahnutá a tichšia, ale to sa časom zvykne meniť. Nadchne sa pre každú maličkosť, rozosmeje ju každá hlúposť, reaguje na každú otázku, rada vedie dlhé diskusie a filozofuje. Vo svojej podstate je veselá a živá, aj keď rozorvaná a unavená. K tým, ktorí si to zaslúžia, je slušná i milá, a tí, ktorí toľké šťastie nemajú...no, všetci vieme, ako to býva. Nas*atá ženská je ešte horšia než vládca samotných pekiel.
Koníčky
Diana je umelecká osobnosť. Venuje sa činnostiam, ktoré sú prepojené s jej milovaným umením. V podstate ide o dve odvetvia a to hudba a literatúra. Venuje sa teda písaniu poézie, poviedok či noviel, ale tak isto hraniu na hudobné nástroje, a to klavír a gitara, akustická i elektrická. K tomu by sme mohli zaradiť aj spev. Aby toho nebolo málo, literatúre sa nie len venuje, ale logicky aj číta, ide o jej veľkú vášeň. Nie vždy ide o knihy odborného typu, častokrát sú to len nejaké romantickohistorické romány, pretože Diana ako umelecká duša je veľká romantička a veľká dávka naivity v tomto ohľade ju núti veriť, že jedného dňa stretne svojho princa na bielom koni. Alebo aj nie, keďže ju vidieť na verejnosti voľne sa pohybovať len zriedkavo, aj to s nosom zavŕtaným do knihy, mobilného zariadenia, letáku. Do čohokoľvek, čo jej príde poniekiaľ zaujímavejšie než dianie okolo jej samotnej. Ako keby mala okolo seba vytvorenú bublinu, cez ktorú prenikajú len akési matné zvuky spoza jej stien, ale to ju absolútne netankuje. Medzi jej koníčky by sa mohla počítať aj starostlivosť o mačku menom Hel, či dokonca turistika. Keďže sa Diana narodila v severskej krajine, ktorej charakteristickým znakom je práve všadeprítomná panenská príroda, má k nej špecifický vzťah a pravidelne cíti potrebu prejsť sa po lese, horách, nechávať matku prírodu nasávať jej negatívnu energiu a dovoliť jej tak prestať myslieť na každodenné problémy či nepríjemné spomienky. Inak nie je veľmi športovo založená, párkrát do mesiaca si zabehá, ale to je, čo sa týka jej športovej aktivity, všetko. Cvičeniu, ako aj fitkám či telocvičniam, sa vyhýba ako čert krížu. Je to tak lepšie. Nikto predsa nemusí vedieť, že v tomto smere je úplne neschopná.
• rodina & vztahy •
rodina & vztahy
V tejto kolónke nie je k tejto téme veľmi čo povedať. Diana nemá rodinu. Prišla o ňu vo veku svojich šestnástich rokov za záhadných okolností. Obaja jej rodičia zomreli za záhadných okolností, kedy sa na mieste činu nenašli žiadne dôkazy, obete nevykazovali známky napadnutia, otrávenia, skrátka nič, z čoho by sa dalo vyvodiť, či vlastne šlo o nehodu alebo o vraždu. A to ani po pár mesiacoch, preto sa prípad, pre nedostatok dôkazového materiálu, uzavrel ako nehoda. Dôležité je možno spomenúť to, že jej rodičia Dianu nadovšetko milovali a vychovávali ju, ako najlepšie mohli, zabezpečili jej tie najlepšie životné podmienky a zahrnuli láskou. Jediný pokrvný príbuzný, ktorý jej ostal, bola tetička Helena, žijúca v Prahe, v Českej Republike. Okrem nej neexistuje nik, kto by stál za reč. Diana je vlk samotár, ktorý pracuje na vlastnú päsť a nikoho si k telu nepripúšťa.
Helena Soukupová
Milé meno, zlá osoba. Helena bola sestrou Dianinej mamy Anny, a teda jej priama príbuzná. Po smrti Dianiných rodičov sa ešte mladá Diana dostala do rúk Heleny, ktorá nebola nadšená. Nikdy nemala deti, avšak tie jej plne nahrádzali práve peniaze. Zámožná, pyšná, skúpa ženička, ktorá Diane nedala ani jeden jediný cent a nútila ju pracovať za to, že jej vôbec dovolí u nej bývať a stravovať sa. Ich vzájomný vzťah sa teda pohyboval v negatívnych hodnotách. Niekedy mala tetička Helena lepší deň a relatívne vďačnú náladu, kedy dovolila Diane ponúknuť sa z jej kráľovského výberu jedla, inokedy bola zase v takej negatívnej nálade, že sa to s ňou nedalo vydržať. Typická bohatá macocha, ktorá o Dianu nejavila väčší záujem a zmýšľala o nej ako o príživníkovi, o ktorého sa musela zo zákona starať, kým nedosiahne vek osemnástich rokov. Neunúvala sa pomôcť jej ani len s českým jazykom, hoc si mohla dovoliť toho najlepšieho lektora spomínaného jazyka. Ale čo by to bola za boháčku, keby minula čo i len kačku na, z jej pohľadu, neschopné lenivé dieťa, ktoré ani nie je jej? Ako keby ani nevnímala, že sú spojené krvou, že to bola dcéra jej zosnulej sestry. Ktorú tak isto znášala len ťažko, pretože v minulosti, ešte za čias ich mladosti, mala pocit, že ju rodičia uprednostňujú pred ňou. Možno vám to príde detinské, ale aj takéto drobné nepodstatné rozpory stačia k rozvráteniu vzťahov. A ako sa dalo čakať, po dosiahnutí Dianiných osemnástich rokov jej osobne zbalila kufre a vyhodila ich pred bránu svojej zámožnej vily, čím sa ich kontakt nadobro ukončil. Tento status sa do súčasnosti nezmenil, a je pravdepodobné, že sa v blízkej, a možno aj ďalekej budúcnosti ani nezmení.
V tejto kolónke nie je k tejto téme veľmi čo povedať. Diana nemá rodinu. Prišla o ňu vo veku svojich šestnástich rokov za záhadných okolností. Obaja jej rodičia zomreli za záhadných okolností, kedy sa na mieste činu nenašli žiadne dôkazy, obete nevykazovali známky napadnutia, otrávenia, skrátka nič, z čoho by sa dalo vyvodiť, či vlastne šlo o nehodu alebo o vraždu. A to ani po pár mesiacoch, preto sa prípad, pre nedostatok dôkazového materiálu, uzavrel ako nehoda. Dôležité je možno spomenúť to, že jej rodičia Dianu nadovšetko milovali a vychovávali ju, ako najlepšie mohli, zabezpečili jej tie najlepšie životné podmienky a zahrnuli láskou. Jediný pokrvný príbuzný, ktorý jej ostal, bola tetička Helena, žijúca v Prahe, v Českej Republike. Okrem nej neexistuje nik, kto by stál za reč. Diana je vlk samotár, ktorý pracuje na vlastnú päsť a nikoho si k telu nepripúšťa.
Helena Soukupová
Milé meno, zlá osoba. Helena bola sestrou Dianinej mamy Anny, a teda jej priama príbuzná. Po smrti Dianiných rodičov sa ešte mladá Diana dostala do rúk Heleny, ktorá nebola nadšená. Nikdy nemala deti, avšak tie jej plne nahrádzali práve peniaze. Zámožná, pyšná, skúpa ženička, ktorá Diane nedala ani jeden jediný cent a nútila ju pracovať za to, že jej vôbec dovolí u nej bývať a stravovať sa. Ich vzájomný vzťah sa teda pohyboval v negatívnych hodnotách. Niekedy mala tetička Helena lepší deň a relatívne vďačnú náladu, kedy dovolila Diane ponúknuť sa z jej kráľovského výberu jedla, inokedy bola zase v takej negatívnej nálade, že sa to s ňou nedalo vydržať. Typická bohatá macocha, ktorá o Dianu nejavila väčší záujem a zmýšľala o nej ako o príživníkovi, o ktorého sa musela zo zákona starať, kým nedosiahne vek osemnástich rokov. Neunúvala sa pomôcť jej ani len s českým jazykom, hoc si mohla dovoliť toho najlepšieho lektora spomínaného jazyka. Ale čo by to bola za boháčku, keby minula čo i len kačku na, z jej pohľadu, neschopné lenivé dieťa, ktoré ani nie je jej? Ako keby ani nevnímala, že sú spojené krvou, že to bola dcéra jej zosnulej sestry. Ktorú tak isto znášala len ťažko, pretože v minulosti, ešte za čias ich mladosti, mala pocit, že ju rodičia uprednostňujú pred ňou. Možno vám to príde detinské, ale aj takéto drobné nepodstatné rozpory stačia k rozvráteniu vzťahov. A ako sa dalo čakať, po dosiahnutí Dianiných osemnástich rokov jej osobne zbalila kufre a vyhodila ich pred bránu svojej zámožnej vily, čím sa ich kontakt nadobro ukončil. Tento status sa do súčasnosti nezmenil, a je pravdepodobné, že sa v blízkej, a možno aj ďalekej budúcnosti ani nezmení.
• schopnosti •
Základní schopnosti
Ak snáď čakáte, že Diana je niečím výnimočná, mýlite sa. Na svete existuje XY rôznych druhov bojových umení, športov. A Diana? Diana je olympijský víťaz v disciplíne Skok do chladničky či profesionál v nervolezectve. Čo tým chcem povedať? Kým sa tu stretávame s postavami, ktoré vo svojom arzenále zbraní schovávajú Kalashnikov, v tom Dianinom nájdete nôž na maslo, s ktorým tak či tak...nevie ani poriadne natrieť chlieb. Ani ho narezať. Viete, sila Diany sa neskrýva vo fyzickej zdatnosti, problémy rieši s pomocou intelektu, slov, vždy mierumilovnou cestou. Jej poprednou schopnosťou je adaptácia, učenlivosť, vysoká pamäťová kapacita, schopná prijímať obrovské kvantum informácií a dlhodobo si ich aj udržať. Nejde o fotografickú pamäť. Semtam niečo stratí alebo zabudne. V podstate, kombinácia spomínaných troch vlastností vedie k zisteniu, že v Diane drieme niečo viac než sa vám na prvý pohľad môže zdať. Diana je ako chameleón, rýchlo sa adaptuje a tým zaúča, pretože si všíma maličkosti, ktoré sa jej usadia v pamäti a na základe týchto poznatkov a ich logických súvislostí zlepšuje svoje vlastné schopnosti, ktoré následne využíva v praxi a získava skúsenosti i dobré hodnotenia. Aj keď ide len o také, ktoré sa priamo dotýkajú jej práce. Diana je vďaka tejto schopnosti zdatná v jazykoch, češtinu i napriek nedostatočnej výchove v danom jazyku dotiahla v priebehu niekoľkých mesiacov na plynulú úroveň. Na rovnakej úrovni ovláda i angličtinu, nemčinu na bežnej úrovni a k tomu aj nejaká tá fínština. Nórština ako materský jazyk je samozrejme základ. Okrem toho Diana prejavuje známky kreativity, neraz preruší rozbehnutú konverzáciu, pretože ju kopne múza, ktorú musí v tej chvíli zaznamenať a vytvoriť nejaké umelecké dielo. Ktoré nikdy neuzrie svetlo sveta a ostane len ako jej osobný úspech. Nejaké bojové skúsenosti, kurzy, tréningy či známky športovej aktivity by ste hľadali len darmo, avšak na druhej strane je výborná kuchárka a barmanka, takže pri návšteve jej skromného príbytku sa dočkáte nie len chutného kvalitného jedla, ale aj výborného nápoja či špeciálnej kávy. Okrem toho je žena do voza, i do koča, inak povedané, život ju naučil sa o seba postarať v každom smere, jej skromný bytík je vždy čistý, prádlo vyprané a vyžehlené, riad umytý a odložený, prach utretý, okná žiarivé, a tak ďalej, ako aj schopnosť stiahnuť opasok, žiť skromne v období finančných problémov, počítať každý jeden cent. Život človeka, ktorý nemá podporu zo žiadnej strany, partnera či bohatého člena rodiny, ktorý by bol ochotný pomôcť či prepísať majetky, nie je v aktuálnom svete jednoduchý.
Ak snáď čakáte, že Diana je niečím výnimočná, mýlite sa. Na svete existuje XY rôznych druhov bojových umení, športov. A Diana? Diana je olympijský víťaz v disciplíne Skok do chladničky či profesionál v nervolezectve. Čo tým chcem povedať? Kým sa tu stretávame s postavami, ktoré vo svojom arzenále zbraní schovávajú Kalashnikov, v tom Dianinom nájdete nôž na maslo, s ktorým tak či tak...nevie ani poriadne natrieť chlieb. Ani ho narezať. Viete, sila Diany sa neskrýva vo fyzickej zdatnosti, problémy rieši s pomocou intelektu, slov, vždy mierumilovnou cestou. Jej poprednou schopnosťou je adaptácia, učenlivosť, vysoká pamäťová kapacita, schopná prijímať obrovské kvantum informácií a dlhodobo si ich aj udržať. Nejde o fotografickú pamäť. Semtam niečo stratí alebo zabudne. V podstate, kombinácia spomínaných troch vlastností vedie k zisteniu, že v Diane drieme niečo viac než sa vám na prvý pohľad môže zdať. Diana je ako chameleón, rýchlo sa adaptuje a tým zaúča, pretože si všíma maličkosti, ktoré sa jej usadia v pamäti a na základe týchto poznatkov a ich logických súvislostí zlepšuje svoje vlastné schopnosti, ktoré následne využíva v praxi a získava skúsenosti i dobré hodnotenia. Aj keď ide len o také, ktoré sa priamo dotýkajú jej práce. Diana je vďaka tejto schopnosti zdatná v jazykoch, češtinu i napriek nedostatočnej výchove v danom jazyku dotiahla v priebehu niekoľkých mesiacov na plynulú úroveň. Na rovnakej úrovni ovláda i angličtinu, nemčinu na bežnej úrovni a k tomu aj nejaká tá fínština. Nórština ako materský jazyk je samozrejme základ. Okrem toho Diana prejavuje známky kreativity, neraz preruší rozbehnutú konverzáciu, pretože ju kopne múza, ktorú musí v tej chvíli zaznamenať a vytvoriť nejaké umelecké dielo. Ktoré nikdy neuzrie svetlo sveta a ostane len ako jej osobný úspech. Nejaké bojové skúsenosti, kurzy, tréningy či známky športovej aktivity by ste hľadali len darmo, avšak na druhej strane je výborná kuchárka a barmanka, takže pri návšteve jej skromného príbytku sa dočkáte nie len chutného kvalitného jedla, ale aj výborného nápoja či špeciálnej kávy. Okrem toho je žena do voza, i do koča, inak povedané, život ju naučil sa o seba postarať v každom smere, jej skromný bytík je vždy čistý, prádlo vyprané a vyžehlené, riad umytý a odložený, prach utretý, okná žiarivé, a tak ďalej, ako aj schopnosť stiahnuť opasok, žiť skromne v období finančných problémov, počítať každý jeden cent. Život človeka, ktorý nemá podporu zo žiadnej strany, partnera či bohatého člena rodiny, ktorý by bol ochotný pomôcť či prepísať majetky, nie je v aktuálnom svete jednoduchý.
| 2/V | Fire Spell | Magie |
| 2/III | Levitation Spell | Magie |
| 2/IV | Silencing Spell | Magie |
| 2/III | Unsealing Spell | Magie |
| 2/IV | Invisibility Spell | Magie |
| 2/IX | Fire Manipulation Spell | Magie |
| 2/VII | Healing Spell | Magie |
• Příběh •
Let's start at the beginning
Diana sa narodila v jeden jarný deň do rodiny Nygård, ktorá patrila do priemernej úrovne. Ani bohatí, ani chudobní. Anna, Dianina mama, pochádzala z Českej Republiky, kde vyrastala a teda prežila celé svoje destvo. Život sa s jej osudom však pohral a otvoril jej brány do novej krajiny, kde sa presťahovala so svojim vtedajším priateľom a súčasným manželom menom Bjorn Nygård. Znie to jednoducho, ale stálo za tým veľmi veľa rodinných problémov. Anna bola obľúbeným dieťaťom, pretože bola poslušná, inteligentná a kresťansky založená, kým jej sestra Helena bola úplným opakom, čo viedlo k sesterskej nenávisti. Keď sa však Anna počas štúdia na vysokej škole zoznámila s Bjornom, ktorý tam vtedy bol na výmenný pobyt, jej vzťahy s rodičmi sa rapídne zhoršili. Nesúhlasili s tým, aby sa s Bjornom vôbec Anna stýkala, pretože nebol pokrstený a podľa nich vyzeral veľmi grobiánsky, tj. dlhé vlasy, brada, tetovania. Anna ich neposlúchla a oni jej to dali pekne pocítiť. Bjorn vedel, aké má Anna problémy, dokončil vtedy posledný rok vysokej školy a snažil sa vytvoriť vhodné zázemie pre svoju milovanú priateľku, ktorú následne požiadal o ruku, na čo Anna súhlasila a týmto svojím rozhodnutím prišla nie len o svoju rodinu, ale i o majetok. Vydedili ju, zavrhli. Bolelo ju to, ale nemohla sa ďalej prispôsobovať svojim rodičom, keď už bola samostatná a predovšetkým dospelá. Túžili i po dieťati, ktoré sa im nedarilo splodiť. Príčinou bol Annin zdravotný stav, pravdepodobnosť, že otehotnie a predčasne nepotratí, bola mizerná. Avšak usmialo sa na ňu šťastie, keď po mnohých pokusoch a potratoch, ktoré pomaly zasievali zárodky depresií, porodila po deviatich mesiacoch zdravé dievčatko.
Bad things happen to everyone
Dianine skoré detstvo nebolo ničím výnimočné. Okrem toho, že ju rodičia zahrňovali toľkou láskou, až to presahovalo medze. To viedlo k tomu, že Diana, ako dieťa ktoré bolo rozmaznávané a čo si vydupadala, to aj dostala, sa postupne stávala...priveľmi panovačnou a namyslenou. Je normálne, keď vám dieťa v tak skorom veku povie, že chce byť princeznou a bývať na nejakou zámku zo zlata. Pretože deti nemajú nejakú väčšie hodnoty, žijú v tej svojej naivnej bublinke, nevedia o problémoch, pokiaľ sa to neodrazí na ich životnej situácii, ako nedostatok peňazí, či nebodaj jedla, vody a podobne. Rozhodne nebola ako tie hlúpe blondýnky, len poniekiaľ túžila po nepodstatných veciach a keď ich nedostala, z finančných príčin najmä, rozplakala sa a trucovala. V škole zase brala druhým deťom hračky či rôzne školské pomôcky a privlastňovala si ich. Ak ju zažalovali, klamala, zakrývala pravdu, ale ak vyšla najavo, nechala to tým deťom riadne vyžrať. Ale čo sa jej musí nechať, bol fakt, že i napriek svojej šikanátorskej povahe, sa učila výnimočne dobre, ba čo viac, bola lepšia než jej spolužiaci. Vždy. Z toho dôvodu sa učitelia nikdy nevedeli akosi rozhodnúť, či ju majú radi alebo by jej najradšej strelili kres papuľu, pretože na hodinách bola skutočne vzornou žiačkou, ktorá sa vyžívala v pocite akejsi nadradenosti, keď vedela niečo, čo ostatní nie. Nikdy ale nemala kamarátky, teda nie skutočné. Patrila síce k tej školskej elite, ktorej sa nedovolil žiaden iný žiak postaviť, a teda mala akési zmyslené „práva“, ale tí, čo pri nej stáli, boli len akýsi riťolezi, ktorí túžili byť niečím viac než ostatní. Nazývali sa najlepšími kamarátmi, no poza chrbát sa navzájom ohovárali a rozširovali klebety. Áno, aj takto to fungovalo vtedy na škole, ktorú Diana navštevovala. A to podotýkam, bola len základná. Aby sa nepovedalo, popri učení pravidelne pridávala svoje fotografie na sociálnu sieť a posielala si zamilované správy so svojim „forever love“.
Či už to je dlhoročne pestovaná zlá karma, ktorá stála za tým, čo sa Diane v jej pätnástich rokoch prihodilo, alebo len bohapustá náhoda, ktorá sa mohla stať komukoľvek inému, sa asi nikdy nedozvieme. Diana sa v tomto období, niekedy okolo leta presťahovala s rodičmi do Českej Republiky, resp. Prahy. Do malého bytu na okraji mesta. Ako dôvod jej mala stačiť potreba zmeniť miesto. Ale povedzme si úprimne, kto by sa sťahoval z krásneho prímorského mestečka, kde sa Diana narodila, do diery ako Praha, ktorá pre ňu nebola ničím zaujímavá? Nehovoriac o tom, že jej rodičia sa chovali divne, boli nervózni, vystresovaní, pri každej otázke div nevybuchli. Niečo nebolo v poriadku. Aj to vysvetľovali tak, že si len potrebujú zvyknúť na nový priestor či prácu. Jasné. Diana nebola taká hlúpa, aby im to zožrala, ale viac informácií než tie, ktoré som skôr spomenula, nezískala, preto jej teda neostávalo nič iné, než sa skamarátiť s novým prostredím, ktoré nenávidela viac než čokoľvek iné na svete. Chcela späť svoje more, prírodu, panenskú prírodu, a nie tento, podľa nej, industriálny zapadákov. Bola rozmaznaná, ale...milovala Nórsko. Našťastie, ovládala nejaké tie základy češtiny, aj keď jej častokrát vypadávali slová alebo ich zle vyčasovala. Po nástupe na tamojšiu strednú školu si však už svoj rešpekt nevybudovala, akosi sa necítila na to chovať sa nadradene. Alebo skôr bála sa, pretože Česko ako krajina bola pre ňu neznáma, nepoznala tunajších ľudí ani ich zvyky. Aby zabila čas, ktorého mala po učení sa až príliš veľa, utiahla sa ku knihám i hudobným nástrojom, na ktoré ju učil práve jej otec. Dovtedy o umenie nejavila minimálny záujem, no zrazu jej to prišlo zmysluplné a nádherné. Zdalo sa, že po pár mesiacoch jej život zase nabral nový zmysel života i smer. Že je všetko opäť v poriadku, aj keď jej chýbalo šum mora, spev vtákov, čistá príroda. Ale nebolo. Jedného dňa, keď bola samozrejme v škole, jej zavolalo na telefón neznáme číslo. Ešte keď ho dvíhala, bola vysmiata ako mesiačik na hnoji. Po chvíli však úsmev opadol. Nahradila ho mŕtvolne bledá pokožka so šokovaným výrazom. Volali jej z polície, že jej rodičia sú mŕtvi. Z ničoho nič. V ten deň sa Diane zrútil život. Nezistilo sa, čo bolo príčinou smrti, pretože obaja sa našli bez akýchkoľvek známok násilia či napadnutia. Žiadne rezné rany, modriny, zlomené kosti, väz...neexistovali ani žiadne dôkazy, že by ich niekto otrávil alebo usmrtil. Prípad sa uzavrel pre nedostatok dôkazov ako nehoda. A Diana? Tú by ste od toho momentu nespoznali. Tá bolesť, samota, hnev...všetko ju to zožieralo zvnútra, ničilo. Dennodenne plakala, navštevovala hrob rodičov, s nikým sa nerozprávala a nejedla. Jediné, čo jej po nich ostalo, bolo len pár fotiek, spomienky a mamin náhrdelník.
Life is not a bed of roses
Diana sa dostala do výchovy svojej tetičky Heleny, ktorú dovtedy vlastne ani nepoznala. Bola to však jej jediná príbuzná, preto sa dostala do jej rúk, až kým nedosiahne svoju dospelosť. Ťažko povedať, či tá ju nemala rada alebo priam nenávidela, no jedno bolo isté. Nútila ju pracovať ako slúžku vo svojej obrovskej vile. Ak sa teda chcela najesť. Kruté? Možno. No takýmto spôsobom sa Diana naučila tomu, čo je život, pretože si na seba musela privyrábať sama, teda chodila na nejaké víkendové brigády, najmä v lete, aby si mohla kúpiť niečo na seba či zainvestovať do novej literatúry. Od smrti rodičov sa z nej stala utiahnutá dievčina, ktorej tvár bola nečitateľná a chladná. Tetičke Helene neodvrávala, málokedy s ňou prehodila viac než pár slov, čo iste uvítala, pretože tak od nej mala pokoj. Diana však vnútorne neskutočne trpela, pretože jej chýbal ich úsmev, keď jej rozprávali, aká je výnimočná, ako veľmi ju ľúbia, ich objatie, otcove dlhé vlasy, ktoré zaplietala do vrkočov, mamine veselé machové oči, keď ju pozorovala pri hre na klavír. Čas, ktorý odžili spoločne tuná, v Českej Republike, bol pre ňu, čo sa týka času stráveným s rodinou, jedným z najkrajších. A to ju bolelo najviac, pretože predtým si ich nevážila. Mala svoju „lásku“ a „kamarátov“. A bola cool. Mrzelo ju to, že rodičom nebola dobrou dcérou a zaujímala sa viac o materiálnu stránku, aby sa mohla v škole predviesť. Ale to už zmeniť nemohla. Nerozumela ani tomu, ako jej rodičia zomreli, pretože vlastne tu neexistovala žiadna príčina či motív, ak by sa jednalo o vraždu. Iste šlo o záhadu. Kedykoľvek mala Diana trocha voľného času, prechádzala si rodinné fotoalbumy a usmievala sa, pretože mala aspoň na tú krátku chvíľu pocit, že o chvíľku jej na dvere jej skromnej izbičky v tejto vile zaklope mamka s teplým kakavkom pre ňu v ruke, a hneď za ňou otec s dvomi gitarami, aby si mohli spolu zahrať a zaspievať si. Netúžila po ničom inom, než po tom, aby mohla stráviť aspoň pár minút v ich prítomnosti a objať ich. Ale toto nie je žiadne scifi. Oživenie mŕtvych pripadalo Ježišovi, nie smrteľníkom, ako my. Takýmto spôsobom fungovala Diana do svojej osemnástky. Potom ju teta Helena doslova vyrazila z vily priamo na ulicu.
Aby mohla Diana vôbec prežiť posledný rok na strednej škole v teple nejakého domova, počas leta vyrazila do zahraničia, kde si našla slušne platenú brigádu. Konkrétne do Nemecka, kde si navykla na Nemecký jazyk a zdokonalila sa v ňom. Zarobila dostatočne na to, aby mohla platiť intrák i akútakú stravu pre seba, či sem tam, raz do mesiaca si vyraziť do mesta s kamarátmi. Stužkovej sa nezúčastnila, pretože si ju nemohla dovoliť. Následne úspešne zmaturovala a sotva školu ukončila, našla si prácu ako barmanka vo väčšej kaviarni. Presťahovala sa do podnájmu. Síce jej po splatení mesačných výdavkov ostavalo pre seba len veľmi málo, no i tak bola spokojná. Vonku často nechodila, omnoho radšej sedela doma a čítavala knihy, pričom snila o tom, že jedného dňa stretne svojho princa. Že sa zamiluje a aspoň takto si uľaví od pocitu samoty i prázdnoty. Nie že by si za tie roky, čo žila úplne sama, nenašla žiadného priateľa, avšak i tých pár bolo na jej pomery priveľmi...divných. Skrátka nespĺňali jej požiadavky, nehovoriac o tom, že im nešlo o to byť s ňou, ako o to, aby sa s ňou mohli vyspať, počúvali pre u nezmyselnú hudbu, na diskotékach balili každú štetku s výstrihom. A ona pritom snila o niekom, kto by jej rozumel, čítal literatúru, hral s ňou na elektrick gitaru. Nikdy jej takého človeka život nedoprial. Preto tak povediac stratila i nádej v to, že by ju niekto niekedy mohol skutočne ľúbiť. A tak sa ešte viac utiahla do spoločnosti kníh, umenia i počítačových hier. Vystriedala veľa prác, od barmanky, cez kuchárku, recepčnú, úradkyňu až po knihovníčku, čo je jej súčasná práca, ktorá je ako dobre platená, tak jej aj prináša aspoň malú radosť. Z pohľadu niekoho iného by takýto plat bol neprijateľný, ale Diana nemá žiadne záväzky, deti, nie je sociálnym typom človeka, ktorý musí každý deň dvíhať ruku hore na nejakú neoriginálnu techno hudbu, vykrúcať zadok a baliť chalanov alebo sa nimi nechať obletovať. Jediné, čo potrebuje, je splatiť náklady spojené s bytom a základnými životnými potrebami. Semtam si kúpi niečo pekné na seba alebo si dopraje menší luxus, avšak to je zriedkavé, pretože si vždy necháva peniaze do zálohy a niečo málo aj odkladá, aby si mohla v budúcnosti aspoň trocha prilepšiť. Na svojich rodičov ani v súčasnosti nezabúda. Snaží sa síce spomienky potláčať, ale všetko sa jej vždy vracia...v snoch, v poézii, v pesničke, ktorú sem tam zloží, v hudobných nástrojoch, v knihách či vo svojom odraze v zrkadle, pretože Diana a Anna vyzerali ako sestry, aj keď šlo o matku a dcéru.
Diana sa narodila v jeden jarný deň do rodiny Nygård, ktorá patrila do priemernej úrovne. Ani bohatí, ani chudobní. Anna, Dianina mama, pochádzala z Českej Republiky, kde vyrastala a teda prežila celé svoje destvo. Život sa s jej osudom však pohral a otvoril jej brány do novej krajiny, kde sa presťahovala so svojim vtedajším priateľom a súčasným manželom menom Bjorn Nygård. Znie to jednoducho, ale stálo za tým veľmi veľa rodinných problémov. Anna bola obľúbeným dieťaťom, pretože bola poslušná, inteligentná a kresťansky založená, kým jej sestra Helena bola úplným opakom, čo viedlo k sesterskej nenávisti. Keď sa však Anna počas štúdia na vysokej škole zoznámila s Bjornom, ktorý tam vtedy bol na výmenný pobyt, jej vzťahy s rodičmi sa rapídne zhoršili. Nesúhlasili s tým, aby sa s Bjornom vôbec Anna stýkala, pretože nebol pokrstený a podľa nich vyzeral veľmi grobiánsky, tj. dlhé vlasy, brada, tetovania. Anna ich neposlúchla a oni jej to dali pekne pocítiť. Bjorn vedel, aké má Anna problémy, dokončil vtedy posledný rok vysokej školy a snažil sa vytvoriť vhodné zázemie pre svoju milovanú priateľku, ktorú následne požiadal o ruku, na čo Anna súhlasila a týmto svojím rozhodnutím prišla nie len o svoju rodinu, ale i o majetok. Vydedili ju, zavrhli. Bolelo ju to, ale nemohla sa ďalej prispôsobovať svojim rodičom, keď už bola samostatná a predovšetkým dospelá. Túžili i po dieťati, ktoré sa im nedarilo splodiť. Príčinou bol Annin zdravotný stav, pravdepodobnosť, že otehotnie a predčasne nepotratí, bola mizerná. Avšak usmialo sa na ňu šťastie, keď po mnohých pokusoch a potratoch, ktoré pomaly zasievali zárodky depresií, porodila po deviatich mesiacoch zdravé dievčatko.
Bad things happen to everyone
Dianine skoré detstvo nebolo ničím výnimočné. Okrem toho, že ju rodičia zahrňovali toľkou láskou, až to presahovalo medze. To viedlo k tomu, že Diana, ako dieťa ktoré bolo rozmaznávané a čo si vydupadala, to aj dostala, sa postupne stávala...priveľmi panovačnou a namyslenou. Je normálne, keď vám dieťa v tak skorom veku povie, že chce byť princeznou a bývať na nejakou zámku zo zlata. Pretože deti nemajú nejakú väčšie hodnoty, žijú v tej svojej naivnej bublinke, nevedia o problémoch, pokiaľ sa to neodrazí na ich životnej situácii, ako nedostatok peňazí, či nebodaj jedla, vody a podobne. Rozhodne nebola ako tie hlúpe blondýnky, len poniekiaľ túžila po nepodstatných veciach a keď ich nedostala, z finančných príčin najmä, rozplakala sa a trucovala. V škole zase brala druhým deťom hračky či rôzne školské pomôcky a privlastňovala si ich. Ak ju zažalovali, klamala, zakrývala pravdu, ale ak vyšla najavo, nechala to tým deťom riadne vyžrať. Ale čo sa jej musí nechať, bol fakt, že i napriek svojej šikanátorskej povahe, sa učila výnimočne dobre, ba čo viac, bola lepšia než jej spolužiaci. Vždy. Z toho dôvodu sa učitelia nikdy nevedeli akosi rozhodnúť, či ju majú radi alebo by jej najradšej strelili kres papuľu, pretože na hodinách bola skutočne vzornou žiačkou, ktorá sa vyžívala v pocite akejsi nadradenosti, keď vedela niečo, čo ostatní nie. Nikdy ale nemala kamarátky, teda nie skutočné. Patrila síce k tej školskej elite, ktorej sa nedovolil žiaden iný žiak postaviť, a teda mala akési zmyslené „práva“, ale tí, čo pri nej stáli, boli len akýsi riťolezi, ktorí túžili byť niečím viac než ostatní. Nazývali sa najlepšími kamarátmi, no poza chrbát sa navzájom ohovárali a rozširovali klebety. Áno, aj takto to fungovalo vtedy na škole, ktorú Diana navštevovala. A to podotýkam, bola len základná. Aby sa nepovedalo, popri učení pravidelne pridávala svoje fotografie na sociálnu sieť a posielala si zamilované správy so svojim „forever love“.
Či už to je dlhoročne pestovaná zlá karma, ktorá stála za tým, čo sa Diane v jej pätnástich rokoch prihodilo, alebo len bohapustá náhoda, ktorá sa mohla stať komukoľvek inému, sa asi nikdy nedozvieme. Diana sa v tomto období, niekedy okolo leta presťahovala s rodičmi do Českej Republiky, resp. Prahy. Do malého bytu na okraji mesta. Ako dôvod jej mala stačiť potreba zmeniť miesto. Ale povedzme si úprimne, kto by sa sťahoval z krásneho prímorského mestečka, kde sa Diana narodila, do diery ako Praha, ktorá pre ňu nebola ničím zaujímavá? Nehovoriac o tom, že jej rodičia sa chovali divne, boli nervózni, vystresovaní, pri každej otázke div nevybuchli. Niečo nebolo v poriadku. Aj to vysvetľovali tak, že si len potrebujú zvyknúť na nový priestor či prácu. Jasné. Diana nebola taká hlúpa, aby im to zožrala, ale viac informácií než tie, ktoré som skôr spomenula, nezískala, preto jej teda neostávalo nič iné, než sa skamarátiť s novým prostredím, ktoré nenávidela viac než čokoľvek iné na svete. Chcela späť svoje more, prírodu, panenskú prírodu, a nie tento, podľa nej, industriálny zapadákov. Bola rozmaznaná, ale...milovala Nórsko. Našťastie, ovládala nejaké tie základy češtiny, aj keď jej častokrát vypadávali slová alebo ich zle vyčasovala. Po nástupe na tamojšiu strednú školu si však už svoj rešpekt nevybudovala, akosi sa necítila na to chovať sa nadradene. Alebo skôr bála sa, pretože Česko ako krajina bola pre ňu neznáma, nepoznala tunajších ľudí ani ich zvyky. Aby zabila čas, ktorého mala po učení sa až príliš veľa, utiahla sa ku knihám i hudobným nástrojom, na ktoré ju učil práve jej otec. Dovtedy o umenie nejavila minimálny záujem, no zrazu jej to prišlo zmysluplné a nádherné. Zdalo sa, že po pár mesiacoch jej život zase nabral nový zmysel života i smer. Že je všetko opäť v poriadku, aj keď jej chýbalo šum mora, spev vtákov, čistá príroda. Ale nebolo. Jedného dňa, keď bola samozrejme v škole, jej zavolalo na telefón neznáme číslo. Ešte keď ho dvíhala, bola vysmiata ako mesiačik na hnoji. Po chvíli však úsmev opadol. Nahradila ho mŕtvolne bledá pokožka so šokovaným výrazom. Volali jej z polície, že jej rodičia sú mŕtvi. Z ničoho nič. V ten deň sa Diane zrútil život. Nezistilo sa, čo bolo príčinou smrti, pretože obaja sa našli bez akýchkoľvek známok násilia či napadnutia. Žiadne rezné rany, modriny, zlomené kosti, väz...neexistovali ani žiadne dôkazy, že by ich niekto otrávil alebo usmrtil. Prípad sa uzavrel pre nedostatok dôkazov ako nehoda. A Diana? Tú by ste od toho momentu nespoznali. Tá bolesť, samota, hnev...všetko ju to zožieralo zvnútra, ničilo. Dennodenne plakala, navštevovala hrob rodičov, s nikým sa nerozprávala a nejedla. Jediné, čo jej po nich ostalo, bolo len pár fotiek, spomienky a mamin náhrdelník.
Life is not a bed of roses
Diana sa dostala do výchovy svojej tetičky Heleny, ktorú dovtedy vlastne ani nepoznala. Bola to však jej jediná príbuzná, preto sa dostala do jej rúk, až kým nedosiahne svoju dospelosť. Ťažko povedať, či tá ju nemala rada alebo priam nenávidela, no jedno bolo isté. Nútila ju pracovať ako slúžku vo svojej obrovskej vile. Ak sa teda chcela najesť. Kruté? Možno. No takýmto spôsobom sa Diana naučila tomu, čo je život, pretože si na seba musela privyrábať sama, teda chodila na nejaké víkendové brigády, najmä v lete, aby si mohla kúpiť niečo na seba či zainvestovať do novej literatúry. Od smrti rodičov sa z nej stala utiahnutá dievčina, ktorej tvár bola nečitateľná a chladná. Tetičke Helene neodvrávala, málokedy s ňou prehodila viac než pár slov, čo iste uvítala, pretože tak od nej mala pokoj. Diana však vnútorne neskutočne trpela, pretože jej chýbal ich úsmev, keď jej rozprávali, aká je výnimočná, ako veľmi ju ľúbia, ich objatie, otcove dlhé vlasy, ktoré zaplietala do vrkočov, mamine veselé machové oči, keď ju pozorovala pri hre na klavír. Čas, ktorý odžili spoločne tuná, v Českej Republike, bol pre ňu, čo sa týka času stráveným s rodinou, jedným z najkrajších. A to ju bolelo najviac, pretože predtým si ich nevážila. Mala svoju „lásku“ a „kamarátov“. A bola cool. Mrzelo ju to, že rodičom nebola dobrou dcérou a zaujímala sa viac o materiálnu stránku, aby sa mohla v škole predviesť. Ale to už zmeniť nemohla. Nerozumela ani tomu, ako jej rodičia zomreli, pretože vlastne tu neexistovala žiadna príčina či motív, ak by sa jednalo o vraždu. Iste šlo o záhadu. Kedykoľvek mala Diana trocha voľného času, prechádzala si rodinné fotoalbumy a usmievala sa, pretože mala aspoň na tú krátku chvíľu pocit, že o chvíľku jej na dvere jej skromnej izbičky v tejto vile zaklope mamka s teplým kakavkom pre ňu v ruke, a hneď za ňou otec s dvomi gitarami, aby si mohli spolu zahrať a zaspievať si. Netúžila po ničom inom, než po tom, aby mohla stráviť aspoň pár minút v ich prítomnosti a objať ich. Ale toto nie je žiadne scifi. Oživenie mŕtvych pripadalo Ježišovi, nie smrteľníkom, ako my. Takýmto spôsobom fungovala Diana do svojej osemnástky. Potom ju teta Helena doslova vyrazila z vily priamo na ulicu.
Aby mohla Diana vôbec prežiť posledný rok na strednej škole v teple nejakého domova, počas leta vyrazila do zahraničia, kde si našla slušne platenú brigádu. Konkrétne do Nemecka, kde si navykla na Nemecký jazyk a zdokonalila sa v ňom. Zarobila dostatočne na to, aby mohla platiť intrák i akútakú stravu pre seba, či sem tam, raz do mesiaca si vyraziť do mesta s kamarátmi. Stužkovej sa nezúčastnila, pretože si ju nemohla dovoliť. Následne úspešne zmaturovala a sotva školu ukončila, našla si prácu ako barmanka vo väčšej kaviarni. Presťahovala sa do podnájmu. Síce jej po splatení mesačných výdavkov ostavalo pre seba len veľmi málo, no i tak bola spokojná. Vonku často nechodila, omnoho radšej sedela doma a čítavala knihy, pričom snila o tom, že jedného dňa stretne svojho princa. Že sa zamiluje a aspoň takto si uľaví od pocitu samoty i prázdnoty. Nie že by si za tie roky, čo žila úplne sama, nenašla žiadného priateľa, avšak i tých pár bolo na jej pomery priveľmi...divných. Skrátka nespĺňali jej požiadavky, nehovoriac o tom, že im nešlo o to byť s ňou, ako o to, aby sa s ňou mohli vyspať, počúvali pre u nezmyselnú hudbu, na diskotékach balili každú štetku s výstrihom. A ona pritom snila o niekom, kto by jej rozumel, čítal literatúru, hral s ňou na elektrick gitaru. Nikdy jej takého človeka život nedoprial. Preto tak povediac stratila i nádej v to, že by ju niekto niekedy mohol skutočne ľúbiť. A tak sa ešte viac utiahla do spoločnosti kníh, umenia i počítačových hier. Vystriedala veľa prác, od barmanky, cez kuchárku, recepčnú, úradkyňu až po knihovníčku, čo je jej súčasná práca, ktorá je ako dobre platená, tak jej aj prináša aspoň malú radosť. Z pohľadu niekoho iného by takýto plat bol neprijateľný, ale Diana nemá žiadne záväzky, deti, nie je sociálnym typom človeka, ktorý musí každý deň dvíhať ruku hore na nejakú neoriginálnu techno hudbu, vykrúcať zadok a baliť chalanov alebo sa nimi nechať obletovať. Jediné, čo potrebuje, je splatiť náklady spojené s bytom a základnými životnými potrebami. Semtam si kúpi niečo pekné na seba alebo si dopraje menší luxus, avšak to je zriedkavé, pretože si vždy necháva peniaze do zálohy a niečo málo aj odkladá, aby si mohla v budúcnosti aspoň trocha prilepšiť. Na svojich rodičov ani v súčasnosti nezabúda. Snaží sa síce spomienky potláčať, ale všetko sa jej vždy vracia...v snoch, v poézii, v pesničke, ktorú sem tam zloží, v hudobných nástrojoch, v knihách či vo svojom odraze v zrkadle, pretože Diana a Anna vyzerali ako sestry, aj keď šlo o matku a dcéru.
